PRÍBEH TRETÍ
Prezradím vám miesto, kde môžete byť šťastný. To miesto naozaj existuje a ja som ho tento týždeň navštívila už tretíkrát. Lístok naň si môžete kúpiť online alebo na stanici. To miesto je totiž vo vlaku. Začnem príbehom posledným. Lebo aj také sú čary - prvý je posledný, posledný je prvý... a všetko môže byť úplne naopak.
Príbeh tretí
Cesta z LM do BA, IC 13:33, 23. 09. 2024
Miestenka vo vlaku je povinná, moja cesta vo vlaku však smeruje do reštauračného vozňa, ak tam je. A dnes bol. Očami som blúdila, koho oslovím, aby som si k nemu prisadla. Už to je ten čarovný moment, keď robíme rozhodnutia, ku komu neznámemu si prisadneme a strávime v jeho blízkosti kúsok času. Je to zvláštny pocit. Sedíte meter od niekoho, koho nepoznáte,a môžete v jeho blízkosti stráviť hodiny času a k tomu vôbec toho človeka nespoznať. Môžem si prisadnúť? Oslovila som mladú ženu s čiernym dlhým vrkočom, výraznými črtami tváre, oblečenú trochu ako Angelina Jolie z TombRaider, v čiernom tielku a dlhých športových čiernych kapsáčoch s tmavou ľadvinkou cez hruď. Jasné,usmiala sa plnými perami a očami s výraznými hustými mihalnicami. Sadla som si a hneď rozbalila skicár, fixy a ceruzky z mojej plátenej tašky s výrazným oranžovým citátom od Franza Kafku: Jsemslobodný, a proto jsem stracen. Objednala som si colu, čierny čaj a demänovku, ktorú pijem len vo vlaku a pripomína mi babku Milku a začala skicovať králika z Alenky v krajine zázrakov. A to som ešte netušila, aké zázračné momenty ma čakajú...
AHA, umelkyňa! Ozvalo sa spoza môjho chrbta. Vy ste maliarka? Spýtala sa sprievodkyňa a nakukla do mojej tašky plnej skicárov. Priznám sa, z jej bezprostrednosti odetej v uniforme sprievodcu sombola trochu v rozpakoch. Áno, odpovedala som, aj takí ľudia sú. Doplnili trápne moje rozpaky. No vidíš, ďalšia dobrá duša, povedala a usmiala sa na Angelinu Jolie. Som hneď vedela, že budete dobrá duša, keď ste si k nej prisadli. Nechápala som, ale môj mozog vyhodnotil, že sú asi známe a vie, čohovorí. Od toho momentu sa ale môj mozog viac ako na rozkresleného králika začal zamýšľať a sústrediť nad pasažierkou Angelinou oproti. Prečo by som mala byť dobrá duša, keď som si k nej prisadla, aký má asi príbeh dievča oproti mne, kam cestuje, hm... Má naozaj peknú tvár. Bude to nejaká povrchná selfie kráľovná Instagramu? Nakreslím ju? Áno, mohla by som ju nakresliť, jej tvár a podobu čarodejnice, možno tej, čo hrala Angelina... Zloby - aj tú mám nahodenú v skicári a keď ju spracujem s tvárou reálneho človeka... A tak už si išiel môj mozog s múzami to svoje a králik na papieri ukazoval nervózne na hodiny. Ak ju oslovím, určite sa zakecám a toho zajaca nedokončím, pozrela som sa na zajaca a videla svoju mamu s varovným ukazovákom, Angelina si medzitým nasadila slúchadla. To je znamenie - vráť sa k zajacovi. Dokončila som ilustráciu. Tak, a teraz Alenku, rozskicovala som ďalší motív. Nešlo mi sasústrediť na nový obrázok. Rob to, čo cítiš, nemáš čas. Pošepkala mi mačka Šklíba, keď som ju kreslila na Alenkin klobúk. Poklepkala som Angelinu na ruku s dlhými výraznými nechtami. Zložila si slúchadlá. Môžem ťa použiť do jednej z mojich ilustrácií? Rada by som ťa nakreslila ako čarodejnicu, máš veľmi pekné a výrazné črty tváre. Jasné, budem rada, mám rada takéto veci, aj keď si vôbecnemyslím, že mám pekné črty, milo a skromne odpovedala Angelina. (Vsuvka: vedeli ste, že aj herečka Angelina Jolie kedysi pochybovala o svojej kráse? Deti sa jej dokonca za jej výrazné pery smiali. A dnes je to herečka, ktorej tvár vytvorila istý kánon krásy.) Cvak-cvak-cvak. Odfotila som Angelinu. Prekvapilo ma, že sa ma vôbec nespýtala. Ukážeš mi foto, ako na nej vyzerám? Máš Instagram, spýtala som sa s očakávaním, že určite áno, plný selfie a followerov krásy. Mám, ale nepoužívam ho moc. Ukázala mi profil bez fotky, olalá. Wau, tipla by som ťa, že máš Instagram plný fotiek, keď vyzeráš takto. Vôbec nie, usmiala sa, ja to vlastne vôbec nechápem, prečo ľudia potrebujú svoj život stále ukazovať. Minule som doma bola až nahnevaná, keď všetci stále pozerali do telefónov namiesto toho, aby sme sa spolu rozprávali a pozerali do očí. Wau! Bola som prekvapená a potešená a cítila som čaro, ktoré koplo predsudky do koša. Šklíba na mňa žmurkla zo skicára a zahasila oheň na ceruzke. Užívaj si moment, prítomnosť a počúvaj príbeh.
Čarodejnica Miška
Ja som Saša a ja som Miška, podali sme si ruky. A tak som stretla čarodejnicu Mišku. SLovo čarodej je krásne. Keď si ho rozdelím je to čaro a dej. Dej sa čaro.Ideš do BA? Áno, idem tam na posledné stretko, práve som skončila v práci. A čo si robila? V herni.Teraz ich ale zrušili, tak končím. Predsudky vykukli z koša a slastne sa zarehotali. Ticho! Šklíba vyskočila na poklopec koša, pozrela na mňa. Pýtaj sa a počúvaj. A čo si tam robila, krupiérku? Vedúcu prevádzky. Odpovedala Miška. Ako dlho? Destať rokov. Hm... ja som pár herní maľovala a pamätám si, akí ľudia tam chodili. Ale to bolo len na chvíľu, aké to je? Rôzne, odpovedala. Vieš, veľa ľudí, ktorí tam chodili, boli napríklad dôchodci. Bol tam jeden starý pán, čo prišiel na kávu, kus reči, človečiny. Mám dobrý dôchodok a neviem, čo s ním, deti sa nezaujímajú. Som sám. Chodilo tam veľa osamelých duší. Bola tam aj jedna krásna, solventná baba, ktorá tam chodila sama. Stali sa z nás kamarátky. Vieš, ono máš taký systém, ktorý nepustí hocikoho. Ak napríklad poberáš dávku v hmotnej núdzi, nedostaneš sa tam. Systém tvoj OP vyhodnotí ako červený a nepustí ťa. Ak by som takého človeka pustila, mohla by som dostať veľkú pokutu. Tak je to aj s ľuďmi do 18 rokov alebo s takými, čo sú evidovaní v trestnom systéme alebo majú nejakú vážnu diagnózu. Hm... vôbec som nevedela, že to takto chodí, vieš, moja prvotná predstava sú len gambleri a hrbokrkí mafiáni a takí ľudia na okraji spoločnosti. Vôbec nie, usmiala sa Miška, občas k nám prišiel aj párik, čo mal hodinku čas a chceli si dať taký dedinský Las Vegas. Ale jasné, hazard a závislosť od neho je veľmi vážna. Ale aj takíto sem chodili ľudia. Vieš, teraz keď sa to takto porušilo, neznamená to, že to nebude, otvorí sa tým priestor aj pre čierny trh a neregulované herne. Ale ja sa už teším na zmenu, bolo to náročné a teraz budem mať konečne viac času pre svoju rodinu.
Ďakujem, Miška, mám ďalší pohľad od človeka z dlhoročnej praxe. Vôbec by mi nenapadlo, že aj takýto majú herne príbeh. Človek sa na to pozerá len ako na zlo. V každom prípade by bolo fajn, keby ľudia neboli osamelí. Možno by mali viac chodiť vlakom a rozprávať sa s neznámymi cestujúcimi :) S Miškou sme prechádzali témami, ako vlak míňal kilometre po koľajniciach. V jeden moment som si zapísala: Máme mať tých nesprávnych v živote, Miška z vlaku 23. 09. 2024
Tento moment, ktorý sa miešal v pomyselnom kotle nových čarodjných zistení a úvah, smelo narušila žoviálna sprievodkyňa a primiešala do neho svoj elixír. Pozerám, ako mi posúva tašku s nápisom od Franza Kafku. Chcete si sadnúť? spýtala som sa. Ona len mykla hlavou a skôr ako odpovedala si sadla. Také tsunami energie, ako mala táto sprievodkyňa, som už od jedného človeka dávno nezažila. Možno by som to prirovnala k takej Eve Mázikovej, ale bez afektu a výrazného makepu. Proste sila, čo by pohla aj vlakom, a možno aj hýbala... hm Reštauračným vozňom a nami cestujúcimi teda rozhodne pohla.
Čarodejnica Mária
Ako začať príbeh tejto čarodejnice, veľkým treskom?
Skúsim opísať niečo, čo treba zažiť. Lebo táto čarodejnica je živel, ktorý môžem namaľovať, opísať, ale všetko to bude len slabý odvar z toho mocného elixíru, ktorý jej vrie v žilách. A keď to chcete zažiť, možno budete mať šťastie a stretnete ju vo vlaku Košice - Bratislava. Ale pozor, táto čarodejnica nie je pre každého. Vie vás vykoľajiť z vašej komfortnej zóny tak ako keď Adam s Evou odtrhli jablko zo stromu poznania a stáli pred sebou nahí. Jsem slobodný, a proto jsem ztracen, vyskočila Šklíba na moju tašku a pozrela na Máriu. Mária, môžem ťa volať Majka? Možeš, Nataša. Saša sa volám. Dobre, Nataša. Veď to je Saška, nie? Nie, Alexandra, Nataša ma ešte nikto nenazval, ale ty môžeš. Dobre, povedala Majka. A ty čo tu máš pokreslené? No načo to máš? Ja to nechapém. Toto tetuvanie. No čo to, na čo to. Takto si tu čarbi na papier no mňa radšej nech popravia ako potetujú. A ty čo to máš? Miška vystrela ruku. Tu mám takú tvár ženy. A tu som mala jazvu, tak tu mám takého mačkomaca, čo len chcete. ALe cez jazvu mi nemohla tetovať. Jaaaj, to ja mám takú jazvu tu, počkaj, a začal si Majka vyhŕnať rukáv a uniforme. Kde to mám? To som sa o plech porezala, keď som psa ťahala. Kde to mám, počkaj, veď ja to nájdem. Ale raz na dovolenke som si dala takého motýľa, ale to len tak na dva týždne. A potom, keď som prišla z dovolenky, tak mama že co si zošalela? Ale to len tak na dva týždne som si dala. Jáj, dievčatá, unavená som a idem zo šichty na šichtu. A ako dlho robíš sprievodčičku? Jáááj, 15 rokov a teraz vo wellness ešte robím na recepcii, dnes otočím ešte BA a Košice a zajtra do wellnesska. Unavená som, ale čo by som robila? Dcéra na Floride. Dom som predala pre deti a som sa na kraj sveta presťahovala. To neznáte kam. Matejovce. Usmiala som sa, poznám, chodievala som tam. Tak diera, vieš, ale mám to tam rada a čo, mne nič netreba, len sa vyspať, aj tak som stále vo vlaku. Ale ja keby som mohla, sluchaj, ma tak napadlo na tej dovolenke, že čo ja budzem robiť. Čo? spýtala som sa. Ja budzem za peneži ľudí objímať na pláži (zapísala som si do notesu). Ja mám takého známeho a ten mi vraví, Majka, ja potrebujem 7 objatí denne. Tak keď ho stretnem, ho stisnem. Ja potrebujem len 4. No hybaj, postav sa, objímem ťa. Dám ti energiu. Ty si dobrý človek.
Vstala som a Majka stisla mňa aj Mišku. Ale to ti je tak s tou energiou a objímaním. Že aj upír viem byť, ale neviem, že to robím. Tak nejak to funguje - raz dám, raz si cucnem, a hurónsky sa zasmiala. Pekne voniaš, povedala som po objatí. To som si teraz kúpila, počkaj, a ešet toto. Postavila sa a vrátila s krémom. Otvorila ho, natrela si tvár a podala Miške, no dajte si, dievčatá, nech sa hydratujeme. A tak sme si dali wellness priamo vo vlaku. Partia za nami už mala s nami zdieľanú zábavu a smiech. Vtom prešla druhá sprievodčička, vysoká, štíhla dáma. Sprievodčička so šarmom letušky, čo skontroluje lístok a ide ďalej. A to ti je taká pizďula, pekná, že chlapi? Postavila sa a prišla k pasažierom za nami. Traja muži a jedna žena si to čaro užívali. Majka im spravila rýchly sken, komu sa aká žena páči, kto sa chce a neche zamilovať a potom predviedla chôdzu kolegyne. Ak by Majka neobjímala ľudí na pláži za peneži, pokojne by mohla učiť chôdzu na móle. A tak sme dostali prednášku o mužoch, vzťahoch a láske. A toto som si zapísala ako výsledok: S džadom netreba žiť. A na nejakú poznámku k výzoru ženám, ktorú utrúsil jeden z pánov, z fleku dodala: Škaredú ženu ja nepoznám, a mávla rukou.
Majka, ty si silná káva. Teda. Toto nie je pre každého. A keď niekto zareaguje odtržito, ako sa cítiš, čo spravíš? No nič, keď ma nechcú, idem ďalej. Raz jeden sa ma pýta, nervózne: Prosím vás, nejde tu internet, čo s tým máte. A ja že a čo, že nejde. Na čo vám je? A on že čo ma do toho. A ja že a vy sa nehanbíte? Kedysi sa jak vlakom bez internetu chodilo. Ľudia nekukali do mobilov ale šebe do očí a rozprávali sa. A išla som ďalej. Blížila sa Trnava. No musím ja ísť ešte vlak obehnúť. Dajte čísla, dievčatá. Vymenili sme si čísla, objatia a kútiky úst z neprestajného úsmevu mi trochu klesli. Smutno mi bolo, ale máme sa. Máme číslo. Určite ešte raz čarodejnicu Majku stretnem. Vo Vinohradoch som sa rozlúčila s čarodejnicou Miškou. Keď som vystupovala z vlaku, mala som pocit, že to čaro stretnutia ma nadnáša a levitujem nad zemou. Pozerala som sa na oblohu a poďakovala za túto čarodejnú cestu. Aj som sa najesť zabudla. Tak som sa zastavila na stanici v jednej reštike dolu. A tu na mňa kričí s hurónskym smiechom Majka. Ja som vedela, že ťa ešte stretnem. Pozvala ma na polievku z bažanta. Posledné, čo som si zapísala, bolo: Človek preskáka len to, čo zvládne. Večer mi poslala správu na dobrú noc. A ja som nedokázala zaspať, kým som nenapísala tento príbeh. Možno sa ešte uvidíme a začarujeme.
Miesto, kde sa dejú čary, môžeš nájsť aj vo vlaku. Je to čas, keď môžeš vystúpiť z komfortnej zóny, byť slobodný. Odložiť batožinu problémov aj s mobilom. A nechať moment a čaro plynúť. Čaro, ktoré som na tejto ceste zažila, mi dalo pocit šťastia, vďačnosti, pokory a slobody a nikdy nevyprchá. Nie kýmbudú chodiť vlaky so sprievodcom šťastia.
Ďakujem
